Výročie Václava Miku

RTV

Šéf slovenského telerozhlasu Václav Mika vidí prioritu v technologickej obnove a skvalitňovaní obsahu – za najdôležitejšie považuje spravodajstvo.

Foto: Václav Mika, Zdroj: Profimedia.cz

Čo všetko sa Vám už podarilo vo verejnoprávnej inštitúcii realizovať?

Predovšetkým to, že som prišiel do RTVS, neľutujem. Nemôžeme byť ale na sto percent spokojní. Veľa vecí sme nestihli, a s tým mám pri mojej netrpezlivosti problém. Určite to však nie je rezignácia, len konštatovanie a ideme ďalej, čakajú nás ďalšie projekty.

Zmeny, ktorými RTVS prešla, sa ale zatiaľ viac týkali formy ako obsahu…

Zmenil sa napríklad vizuál spravodajstva, ale podstatné je, že od januára Správy kontinuálne rastú a stúpli o takmer 20 percent. Prioritou je vytvoriť najlepší spravodajský obsah, pokiaľ ide o informačnú hodnotu. To je náš hlavný cieľ.

Netajíte sa tým, že výška koncesionárskych poplatkov sa vám zdá nízka. Budete lobovať za jej zvýšenie?

Poplatky neboli desať rokov zvyšované. Okrem Poľska sú najnižšie v Európe. Lenže na rast koncesionárskych poplatkov nie je ideálny čas. Ešte na to nie sú v RTVS vytvorené podmienky. Časom ale určite zabojujem, ale nie teraz. Potrebujeme ešte zapracovať na programe.

Štartuje nová televízna sezóna, na čo bude lákať divákov vysielanie RTVS?

Jednoznačne dávam do pozornosti Milujem Slovensko, seriál Sanitka 2, seriál Kriminálka Staré mesto a nový formát Pravdivé príbehy s Katarínou Brychtovou.

Program je jedna vec, katastrofálne technologické zázemie RTVS druhá. Predpokladám, že kľúčová ostáva technologická obnova zariadení?

Kapitálové zdroje sú síce obmedzené, no sú na to vyčlenené. Celá zložitosť pramení aj v tomto prípade najmä zo systému verejného obstarávania. V televízii už v súčasnosti prebieha rekonštrukcia štúdií. Takže rozhodne nestojíme na jednom mieste.

Mimochodom ako vnímate svoje pôsobenie v RTVS ako krízového manažéra?

Očakával som, že oveľa efektívnejšie sa bude dať pracovať s nákladmi, že v RTVS bude väčší priestor na prácu manažéra, čo by prinieslo lepší ekonomický model fungovania. Narazil som však na realitu – priestor je veľmi obmedzený. Bariéry sú aj budú v nastavenom systéme, napríklad na podpis každej zmluvy treba množstvo ľudí a času …

Spomínali ste seriál Sanitka, v tejto súvislosti treba pripomenúť, že k tomuto titulu ste sa dostali aj vďaka memorandum o spolupráci s Českou televíziou? Ako projekt ďalej rozvíjate?

V ČT sme našli kľúčového partnera. Nikto nepochybuje o tom, že nám to môže pomôcť s tým, aby sa na obrazovku dostali kvalitné formáty, čo súvisí s historickou tradíciou aj prakticky nulovou jazykovou bariérou.

Čo sa týka čísel sledovanosti, kvalitné formát potrebuje RTVS ako soľ …

Verím, že sledovanosť RTVS bude rásť, a to aj vďaka novým projektov. Sme síce médium verejnej služby, ale na čísla musíme pozerať. Ak nie je výkonnosť, stráca médium zmysel, keďže nemá pre koho vysielať. Máme nové oddelenie výskumu a vývoja formátov, ktoré má prispieť k tomu, aby sa zlepšovala a merala kvalita obsahu.

Apropo, majú dnes ešte zmysel verejnoprávne média (aj s ohľadom na ich dotovanie z verejných financií)?

Médium verejnej služby produkuje obsah, ktorý na trhu nikto iný neposkytuje. V RTVS je polovica programových typov jedinečných, čiže spadajú do žánrov, ktorým sa iné slovenské televízie nevenujú, v rozhlase je to takmer 80 percent.

RTVS – to je rozhlas i televízia, ako vnímate spoluprácu oboch médií v jednej inštitúcii?

Nájdu sa plusy aj mínusy spojeného rozhlasu a televízie, v každom prípade ale ak spolu fungujú, synergia musí byť ešte efektívnejšia, a to nielen na úrovni nejakých servisných pracovísk, ale aj v spravodajstve a publicistike. Hoci ide o dve odlišné média, ktoré sa budú obsahovo vzďaľovať, čo je trend, ktorý bude v audiovízii jednoznačný.

 

Martin Maruniak
autor je novinář

Čtěte také

Case study

Pomáháme bořit mýty o lidech s diagnózou schizofrenie. Podívejte se, jaký je mediální obraz „100 tisíc neviditelných“

Lidé, u nichž byla diagnostikována schizofrenie, se musí potýkat s mnoha společenskými mýty, negativními stereotypy a nepochopením společnosti. Negativní stereotypy a mýty jsou často reprodukovány také médii. V sociálních médiích mají zásadní vliv na vývoj debaty outsideři, u kterých často vytvářejí vnímané stereotypy právě insideři – tedy paradoxně lidé, kteří mají se schizofreniky nějakou osobní zkušenost. Podívejte se na shrnutí mediální analýzy, která zkoumala mediální obraz schizofrenie v tradičních a sociálních médiích.

Zaškrtnutím tlačítka, vyplněním a odesláním údajů kontaktního formuláře vyjadřuji svůj výslovný souhlas se zpracováním mých osobních údajů v souladu s příslušnými ustanoveními zákona č. 101/2000 Sb., o ochraně osobních údajů společnosti NEWTON Media, a.s., se sídlem Praha 4, Na Pankráci 1683/127, PSČ 14000, Česká republika, IČO: 28168356, zapsané v obchodním rejstříku u Městského soudu v Praze pod spisovou značkou B 12446 v rozsahu uvedeném v tomto kontaktním formuláři za účelem šíření obchodních sdělení ve smyslu § 7 odst. 2 zákona č. 480/2004 Sb., o některých službách informační společnosti. Společnost NEWTON Media, a.s. Vás může telefonicky nebo prostřednictvím e-mailu informovat o produktech a službách, které nabízí a požádat Vás o spolupráci. Souhlas je udělen na dobu neurčitou nebo do odvolání tohoto souhlasu. Zpracovatelem osobních údajů bude společnost NEWTON Media, a.s. Máte mimo jiné právo na přístup ke svým osobním údajům, právo na opravu osobních údajů, právo být informován o způsobu zpracování osobních údajů právo a právo obrátit se na Úřad pro ochranu osobních údaj v případě pochybností o zpracování těchto údajů v rozporu se zákonem. Osobní údaje nebudou v žádném případě poskytnuty třetí straně a bude s nimi nakládáno důvěrně.

Zavřít