Uplynulý rok sa udialo v slovenských médiách viacero významných zmien. Jednou z nich bolo aj zrušenie dlhoročnej politickej talkshow Na telo. Slovenské televízie tak v súčasnosti nedisponujú už žiadnymi politickými diskusnými reláciami, s výnimkou RTVS a spravodajského kanálu TA3.

Foto: Zlatica Puškárová, moderátorka diskusního pořadu Na tělo. Zdroj: Profimedia.cz

Jediná diskusná relácia televízie Markíza skončila s minuloročnou letnou vysielacou štruktúrou. Pripomínať sa bude divákom už len sporadicky v špecializovaných vydaniach. Markíza teda ostáva bez relácie zaoberajúcej sa politikou. Zároveň však bola jedinou komerčnou televíziou, nerátajúc spravodajský kanál TA3, ktorá ešte minulý rok mala podobný typ relácie. Aká je teda ich budúcnosť?

Diskusia z očí do očí

Diskusné relácie, v ktorých vystupujú najmä politici, sú veľmi dobrým spôsobom, ako sa môže divák, prípadne poslucháč určitým spôsobom konfrontovať s daným politikom, a to prostredníctvom moderátora. Moderátor je mostom medzi divákom alebo poslucháčom a politikom, zastupuje jeho záujmy, pýta sa na to, čo diváka či poslucháča zaujíma. Akousi ikonou tohto typu relácií je najmä verejnoprávne médium, predovšetkým RTVS a jej zložka Slovenský rozhlas. Predstava politikov sediacich za jedným stolom s inými politikmi a moderátorom, v diskusii z očí do očí, je však lákavou predstavou. Preto dostali diskusné relácie priestor aj v televízii. Tu sa navyše mohli istým spôsobom do diskusie zapájať aj diváci. Obľúbeným spôsobom sa stalo, napríklad posielanie hlasov konfrontovaným politikom. Divák sa tak stal v podstate súčasťou diskusnej relácie, kde mohol prinajmenšom vyjadriť danému politikovi svoju dôveru. A to v priamom prenose.

Bez nápadov a osobností?

Politické relácie však nenašli svoj priestor len vo verejnoprávnej televízii. Už takmer od začiatku vysielania prvej veľkej súkromnej televízie na Slovensku, Markízy, bola legendárnou relácia s názvom Sito, uvádzaná súčasným politikom a istý čas aj už bývalým ministrom kultúry, Danielom Krajcerom. Sito sa na Markíze vysielalo takmer desať rokov, skončilo odchodom Krajcera do konkurenčnej TV JOJ, kde v podobnom duchu uvádzal reláciu De Facto. Teda, snaha o vysielanie politickej diskusnej relácie prišla aj zo strany konkurenčnej stanice, ktorá okrem toho vysielala aj program Politika.sk a predtým reláciu Sedmička. Hlavná politická relácia, Politika.sk, skončila po dopravnej nehode moderátorky Silvie Kušnírovej a De Facto neskôr stroskotalo na odchode Krajcera do politiky, teda v roku 2010. Odvtedy už televízia JOJ samostatnou reláciou politického zamerania nedisponuje. Politickému dianiu tak širší priestor venuje tiež len sporadicky v programe Noviny Plus. A podobný spôsob zvolila aj Markíza, ktorá sa plánuje politike venovať takisto už len vo svojich veľkolepých špeciáloch. Podľa vyjadrenia Zlatice Puškárovej, moderátorky Na tela, pre portál aktuality.sk, sa v politike vraj nič zaujímavé už nedeje a riaditeľ JOJ-ky, František Borovský, sa zase dávnejšie nechal počuť, že v politických reláciách budú pokračovať, až keď nájdu pre tento typ relácie vhodnú osobnosť.

Na okraji záujmu

Nedostatok, citeľný už po ukončení vysielania De Facto, sa tak po skončení dlhoročnej relácie Na Telo znásobil, veď Markíza svoju politickú talkshow vysielala dlhých 14 rokov. A kým kedysi Na telo patrilo k obľúbeným publicistickým reláciám, po rokoch sa ocitlo na okraji záujmu. Tak napríklad, podľa informácií portálu hnonline.sk z roku 2007 vtedy  dosahovalo ešte výborné výsledky, v minulom roku to už bolo s jeho sledovanosťou horšie, čo kompetentní riešili zmenou štruktúry, čiže určitým odpolitizovaním relácie. Do relácie boli teda prizvaní hostia z iných spoločenských oblastí, čo však sledovanosti nepomohlo. Naopak, tvorcovia tak relácii naštrbili jej koncept a význam. V súčasnosti možno politické diskusie sledovať už len vo verejnoprávnej RTVS a v súkromnej spravodajskej televízii TA3, vďaka reláciám O 5 minút 12 (RTVS) a V politike (TA3). Keďže však v oboch prípadoch ide o v podstate povinné vysielanie, či už na základe zákona alebo tematického zamerania stanice, chýba angažovanosť zo strany ostatných komerčných televízií, a tým pádom aj väčší tlak na politikov.

O 5 minút 12, či V politike sú nepochybne rešpektovanými reláciami, no je potrebných viac pohľadov na politiku, viac diskusií. Vyzerá to totiž potom tak, ako keby komerčné televízie už viac nemali záujem o bližšie analyzovanie politického diania, o diskusie do ktorých sa môžu zapájať aj diváci, hoci i nepriamo, hlasovaním. A práve divák týchto televízií je tak ukrátený najviac, pretože jeho záujmy už v týchto televíziách nemá kto reprezentovať a televíziám samotným možno aj odpolitizovanie sa vyhovuje. Napokon, nízka sledovanosť je vždy silným argumentom.