Sú otázky, na ktoré sa asi nikdy nedozvieme odpoveď. Autori rôznych konšpiračných teórií sa snažia odhaliť „skutočnú pravdu“ o chúlostivých témach a vďaka médiám a najmä internetu zažívajú obrovský boom.
Foto: Ilustrační, Zdroj: Profimedia.cz
Sú všade okolo nás. Fámy, alebo aj nepotvrdené a neoverené (ale i neoveriteľné) domnienky, ktorých poslaním je „odhaliť pravdu“. Konšpiračné teórie, či špekulatívne úvahy o udalostiach a skutočnostiach, ktoré možno spochybniť, tu boli vždy, no v súčasnosti sa o nich hovorí čoraz hlasnejšie a naliehavejšie. Dôvodom ich rozšírenia je najmä internet, ktorý je živnou pôdou pre tie najkontroverznejšie názory. Na internete má šancu, na rozdiel od médií, dostať priestor na svoj názor každý. Ak sa navyše dotýka globálnych a všeobecne známych tém, ktoré spochybňuje, logicky o ne vzrastie záujem. Realitu a dianie vo svete nám však sprostredkúvajú médiá. Je ale obraz sveta prezentovaný v médiách skutočnosť, alebo len šikovne zakamuflovaná hra vyšších kruhov? A nemáme právo dozvedieť sa naozajstnú pravdu? Aj na tieto otázky sa snažia autori konšpiračných teórií prinášať odpovede. Niektoré z nich vyznievajú smiešne a prehnane, iné však až podozrivo prezieravo.
Oligarchovia a finančníci
Vari najčastejšie sa v rámci konšpiračných teórií hovorí o skupinkách, ktoré riadia spoločnosť, či dokonca celý svet. Svetu vládnu skupiny najsilnejších a najvplyvnejších ľudí, moc nad médiami a vládami držia v rukách oligarchovia a finančné skupiny – aj to sú horúce témy všetkých konšpirátorov. No kým o elitách, ktoré chcú údajne nastoliť tzv. Nový svetový poriadok sa hovorí len na základe domnienok, na prepojení politiky s finančnými skupinami by azda už aj mohlo niečo byť. Nie je asi náhodou, že aj na Slovensku sa čoraz hlasnejšie hovorí o podriadenosti vlády voči finančným skupinám, najmä od čias kauzy Gorila, čiže dokumentu, ktorý hovoril o stretávaní sa politikov a finančníkov v konšpiračnom byte. Čarom konšpiračných teórií je ich praktická nedokázateľnosť, čo necháva priestor špekuláciám a poukazovaním na rozličné súvislosti. Ak sa nás niektorá konšpiračná teória bezprostredne týka, začneme nad ňou uvažovať ako nad možnou realitou a tak sa sústrediť na fakty, ktoré by ju mohli potvrdiť. To je aj prípad podozrivého správania sa politikov a finančných skupín. Tu už navyše ani nejde o konšpiračnú teóriu, ale o pravidelnú tému živenú médiami, ktoré chcú odhaliť skutočnosť a tak dýchajú politikom na krk. Ak sa tí navyše dopustia chyby, ako to bolo napríklad v kauze odkúpenia SPP, kde sa vo vládnom dokumente objavil aj názov známej slovenskej finančnej skupiny, priestor na špekulácie a podozrenia ešte výraznejšie vzrastie.
Hlasné mlčanie
Ľudia majú nárok na pravdu alebo aspoň na možnosť uvažovať nad vecami v nových súvislostiach. Azda nik nepochybuje o tom, že veľa skutočností je pred nami utajovaných. S tým sa však niektorí ľudia rozhodli niečo urobiť aj mimo nekonvenčného svetu internetu. Napríklad Tibor Eliot Rostas. Vydal knihu s názvom Mlčanie, ale ešte predtým dostal priestor na vlnách slovenského Rádia Viva v rovnomennej relácii, resp. rubrike, ktorá má presne 120 sekúnd, čiže dve minúty z denného vysielacieho času, a to od pondelka do piatka. Globalizácia, terorizmus, obchod s deťmi, farmaceutický priemysel, ale i problematika elít – aj to sú témy, ktorým sa relácia venuje. Podľa oficiálneho stanoviska uvedeného k relácii Mlčanie na webe Rádia Viva je jej cieľom preklenúť vákuum mlčania na témy, o ktorých sa nesmie hovoriť. Relácia sa vysiela už od minulého roku a právom sa môže považovať za kontroverznú, o čom svedčia aj sťažnosti podané na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Podľa servera sme.sk dostala Rada podnet na túto rubriku práve v tomto roku, pretože autor tvrdil, že boľševická revolúcia v roku 1917 bola riadená Židmi. V relácii sa vraj tak snažil upozorniť na židovské sprisahanie, čo mohlo viesť k podnecovaniu k nenávistným pocitom voči tomuto etniku. Mimochodom, Židia sú vo všeobecnosti vďačnou témou rôznych konšpirácií. Podľa mnohých konšpiračných tvrdení ovládajú svet a spomínajú sa aj v útoku na Svetové obchodné centrum (WTC) z 11. septembra 2001..
Nekonečný kruh
Útok na WTC je konšpiračnou teóriou, ktorá je obalená skutočným rúškom tajomstva. Táto téma je tak populárna, že z času na čas dostane priestor aj v médiách. Pri príležitosti desiateho výročia sa jej venoval aj spravodajský server aktuality.sk, ktorý špekulácie prehľadne rozdelil do niekoľkých bodov. Počas uplynulého roku sa pojem WTC objavil v stovkách rôznych článkov, či blogov a to aj v súvislosti so záhadou okolo útoku. Podporujú teda médiá konšpiračné teórie alebo sa im vyhýbajú? Zdá sa, že to závisí aj od toho, aká teória sa im hodí, aká im nemôže uškodiť a aká zaujíma čitateľov, poslucháčov či divákov, najviac. No to, čo ich zaujíma, určujú predsa médiá, čím by teoreticky mohli odpútavať pozornosť od iných problémov, ktoré si zaslúžia pozornosť. A to je ďalšia možná konšpiračná teória. Večný kruh, kde si nik nemôže byť nikým a ničím celkom istý. Napokon, aj sám Tibor Eliot Rostas v rozhovore pre portál rozhovory.sk uviedol, že slovenské médiá sú pod vplyvom korporácií, preto isté limity nesmú prekročiť a tými by práve mali byť témy, ktoré konšpirátori tak zbožňujú.
Čarom konšpiračných teórií je možnosť uvažovať o veciach v inom svetle. Vo svetle, ktoré na ne vrhá tieň podozrenia. No kým internet umožňuje absolútnu slobodu názorov, médiá sa k tomuto háklivému fenoménu stavajú o čosi rezervovanejšie. Niektoré ich odcudzujú, iné si vyberajú len tie teórie, ktoré vyznievajú ako senzácie, relácia Mlčanie na Rádiu Viva im necháva voľný priestor. Podľa vyjadrenia spolumajiteľa Rádia Viva Dušana Budzáka pre server sme.sk sú reakcie len dôkazom, že ľudia premýšľajú, nielen konzumujú. A práve to je podstatou konšpiračných teórií, ktoré nielen na internete, ale ani v médiách posledné slovo určite ešte nepovedali.
